Tma

Cítim, ako keby som bola v tmavom vreci. Cítim sa ťažko. Neviem čo sú moje pocity, a akú majú súvislosť. Ale viem že je toho na mňa príliš.
Je mi zle. Psychicky aj fyzicky. A zároveň necítim nič. Všetko mi je jedno. Veci sa zdajú jednotvárne a nezaujímavé.
Už chcem mať všetko za sebou. Nevládzem.

Večerné slzy sily

Už dávno som premýšlala nad náboženstvom, vierou, a bohom. Čítala som o budhizme, chodila do kostola, snažila si nájsť vlastnú životnú filozofiu. 

Jedno, čím som si istá je, že všetky náboženstvá sú postavené na rovnakom princípe- správaj sa k svojim blížnym s úctou a rešpektom, miluj, buď láskavý. Neviem, čo nás riadi, či je to energia, boh, alebo aj viacerí. 

Ale dnes som objavila kresťanstvo na hlbšom leveli ako kedykoľvek predtým. Láska Boha je taká čistá, reálna, nepodmienečná. Aj keď som teray vo vyťahu plnom lásky, nie je to porovnateľné s láskou ktorú ľudia majú od Boha. 

Neznamená to, že verím v Boha. Ale iste verím v lásku ktorá je väčšia ako tá ktorú poznáme.